Kamarát ako klient? Najväčšia skúška profesionality

Keď za mnou príde kamarát, automaticky mu chcem priniesť viac. Viac času. Viac vysvetlenia. Viac možností. Viac trpezlivosti. A často aj lepšie podmienky. Nie preto, že si nevážim svoju prácu. Ale preto, že mi na ňom záleží.

Lenže časom som pochopil jednu vec:

Kamarátovi niekedy nepomôže zľava. Pomôže mu pravda.

Pretože ak začnem robiť výnimky, dávam mu priveľa možností, zjemňujem odporúčanie alebo sa bojím povedať cenu, môže sa stať zvláštny paradox.

Potom príde niekto cudzí. Niekto, komu je ten kamarát v podstate ukradnutý. Spraví riešenie rovnako ako každému inému klientovi. Bez emócií. Bez zbytočných výnimiek. Bez potreby zapáčiť sa.

A zrazu v očiach kamaráta vyzerám ja ako ten neschopný. Ako ten nerozhodný. Ako ten podpriemerný. Nie preto, že by som nevedel pomôcť. Ale preto, že som sa pri ňom nesprával ako odborník.

Chcel som byť dobrý kamarát. A zabudol som byť dobrý profesionál.

Cena je to, čo platíme. Hodnota je to, čo dostávame.

Lacnejšie totiž neznamená lepšie. Viac možností neznamená lepšie rozhodnutie. A kamarátska výnimka nemusí byť vždy pomoc.

A presne v tom je skutočná profesionalita. Nie zapáčiť sa. Nie ustúpiť za každú cenu. Nie znížiť svoju hodnotu. Ale pomôcť správne. Férovo. Profesionálne. S rešpektom. A s odvahou povedať aj to, čo človek potrebuje počuť, nie len byť dobrý kamarát.

Kamarátstvo má byť dôvodom na ešte väčšiu poctivosť

Ak mi na kamarátovi naozaj záleží, nemal by som mu dať najlacnejšie odporúčanie. Mal by som mu dať najlepšie odporúčanie. Pretože kamarátstvo má byť dôvodom na ešte väčšiu poctivosť. Nie na menšiu profesionalitu.

Ako sa vraví: komu sa to nestalo, nech hodí kameňom.

Priatelia si zaslúžia mať to najlepšie (najprofesionálnejšie), nie len dobrého kamaráta.

‍